Literárne pojmy S-Z
sarkazmus |
tróp, uštipačný, bezohľadný výsmech, cynický postoj autora, najvyšší stupeň irónie |
satira |
je ostrý, uštipačný a útočný výsmech |
scenár |
osobitý žáner literárneho a dramatického umenia slúžiaci ako predloha pre inscenáciu televíznej alebo rozhlasovej hry a film, má svoju stavbu: na ľavej strane sú inštrukcie pre realizáciu hry (pohyb, gestá, hudba, výprava), na pravej strane je slovesný (dialogizovaný text) |
scenárista |
je to autor, ktorý prozaický text spracuje do dialógov a monológov a zároveň napíše svoju predstavu, ako sa to má hrať |
sci-fi |
science-fiction, pozri vedecko-fantastická literatúra |
sekvencia |
rad obrazov vo filme, ktoré vyjadrujú ten istý motív |
selanka |
pozri idyla |
situačná komika |
pozri komika-situačná |
slang |
súhrn všetkých nespisovných slov a slovných spojení, ktoré používa skupina ľudí s rovnakými záujmami alebo povolaním (lekári, študenti, vodiči...), v literatúre slúžia ako charakterizačný prostriedok literárnych postáv, prostredia, pr. litika, matika, slovina, profák... |
druh štylistickej figúry, zakladá sa na opakovaní tých istých slov alebo pojmu (pr. anafora, epifora, epizeuxa), má ozdobnú a kontextovú hodnotu |
|
slovná komika |
pozri komika-slovná |
sociálna balada |
pozri balada-sociálna |
znelka, lyrická básnická forma, skladá sa zo 14 veršov zoradených do 2 štvorveršových a 2 trojveršových strof, v prvom štvorverší je téza, v druhom štvorverší sa nachádza antitéza, posledné dve strofy tvoria syntézu, na konci je výrazná pointa, vyvrcholenie alebo zhrnutie myšlienky |
|
patria sem básne, v ktorých autori zaujímajú postoj k vážnym spoločenským problémom a udalostiam |
|
spondej |
"– – " , stopa skladajúca sa z dvoch prízvučných slabík |
stopa |
najmenšia rytmická jednotka, ktorá sa opakuje alebo strieda v rámci verša, skladá sa z dvoch alebo z troch slabík, prízvučnú slabiku (tzv. ťažkú dobu) označujeme: - , neprízvučnú slabiku (tzv. ľahkú dobu) označujeme: u, základné stopy v slovenčine sú: daktyl, trochej, jamb, spondej |
striedavý rým |
pozri rým-striedavý |
strofa |
skupina veršov oddelená od inej skupiny veršov medzerou |
predstavuje súhrn diel rôznych literatúr, ktoré sa pre svoje umelecké kvality stali spoločným majetkom celého ľudstva |
|
sylabický veršový systém |
je založený na rovnakom počte slabík vo verši (najviac sa využíval v romantizme, opiera sa o ľudovú slovesnosť) |
je založený na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík a na zachovávaní rovnakého počtu slabík v jednotlivých veršoch (Hviezdoslav a ďalší) |
|
symbol |
tróp, ( z gréc.-znak, znamenie) slovo zastupujúce význam iného slova, vzniká na základe zaužívaného označenia pr. čierna mačka - nešťastie, srdce - láska, kominár - šťastie... |
synekdocha |
tróp, druh metonymie, založená je na prenášaní pomenovania na základe kvantitatívnych vzťahov medzi javmi pr. Spisovateľ sa živí perom. , najčastejšia je zámena časti za celok (synekdocha pars pro toto, pr. A ty´s zatiaľ vyčkávala na mňa, verná rodná hruda kamenistá - hruda ako krajina), alebo celku za časť (synekdocha totum pro parte, pr. Anglicko vyhralo túto šachovú partiu.) |
synonymá |
slová, ktoré sú rovnoznačné, t.j. označujú tú istú vec, ale inak sa píšu, rozdielne znejú pr. návršie - výšina, vŕšok, kopec, pahorok, vyvýšenina |
je to slovo alebo slovné spojenie, ktoré je odchýlkou od bežného vyjadrovania a v umeleckom texte plní estetickú funkciu, má viacero druhov: zvuková, slovná, vetná, rečnícka |
|
tvoria ju tri samostatné okruhy: kompozičné princípy, kompozičné postupy, kompozičná osnova textu |
|
dramatický žáner, technické audiovizuálne umenie, dôraz sa kladie na sluchové (audiálne) vnímanie textu, v porovnaní s filmom, je viac založená na slove, vyznačuje sa malým časovým a priestorovým rozpätím, menší počet postáv, tematicky spracováva domáce, rodinné príbehy, spoločenské udalosti |
|
text - tektonika |
pozri tektonika textu |
je založený na rovnakom počte prízvukov v jednotlivých veršoch, počet slabík môže byť rozdielny (najmä anglická a ruská poézia) |
|
tragédia |
(z gréc.tragoidiá-capí spev) najstarší dramatický žáner, boj jednotlivca (alebo skupiny) s nepriateľom, pričom hlavný hrdina zomiera, lebo nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľom, klasická tragédia má záväznú formu (zvyčajne 5 dejstiev): a) expozícia - uvedenie diváka do deja a prostredia b) kolízia - zápletka, zauzľovanie deja c) kríza - vyvrcholenie, samotný konflikt d )peripetia - nečakaný obrat v priebehu deja e) katastrofa - tragické vyvrcholenie deja |
trávnice |
pozri pieseň-trávnice |
trochej |
-u, stopa skladajúca sa z jednej prízvučnej a jednej neprízvučnej slabiky |
trópy |
skupina výrazových prostriedkov, ktoré nepriamo označujú predmety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú pomenovanie z jedného javu na druhý, patria sem: epiteton, metafora, alegória, personifikácia, metonymia, symbol, prirovnanie... |
umelá balada |
pozri balada-umelá |
umelé dielo |
autorské, autor je známy |
beletria, krásna literatúra, vychádza z reality, ale pri jej umeleckom stvárnení využíva fikciu, fantáziu autora, jej zámerom je vytvárať estetické hodnoty |
|
úvaha |
makrokompozičný prostriedok výstavby textu, autor pomocou nej rozoberá alebo vysvetľuje už známu vec z nového hľadiska, pričom sa opiera o životné skúsenosti a zážitky, má zvyčajne filozofujúci ráz, je prítomný subjektívny postoj autora |
úvahová lyrika |
pozri reflexívna lyrika |
variácia |
opakovanie jedného motívu vo viacerých dielach s istými obmenami |
súbor písomných prejavov (okrem umeleckej literatúry), poskytuje informácie zodpovedajúce realite, podľa odboru, praktického poslania a príznakových štylistických prostriedkov sa delí: odborná, publicistická, administratívna, = literatúra faktu |
|
vedecko - fantastická poviedka |
|
vedecko - fantastický román |
|
sci-fi, druh literatúry, v ktorej autori využívajú poznatky o vede a technike, vízie (predstavy) o budúcnosti, žánre: vedecko-fantastická poviedka a vedecko fantastický román, začiatky má u Julesa Verna |
|
vystupujú len v niektorých častiach diel, nesústreďuje sa na nich hlavný dej |
|
verš |
zvyčajne jeden riadok básne, základná jednotka básnického rytmu |
verš - viazaný |
pozri viazaný verš |
verš - voľný |
pozri voľný verš |
je nezhoda medzi rytmickým a vetným členením veršov (verš môže končiť na začiatku druhého), napr. Zášť - fakľu sváru - medzi plemeny / zdus! Nedaj stretať sa viac s mladou vdovou. (P.O.Hviezdoslav-Krvavé sonety) |
|
veršový systém |
usporiadanie veršov, rozoznávame 4 veršové systémy, ktoré sú základom jednotlivých metrických systémov: časomerný, sylabický, sylabotonický, tónický |
veršový systém - časomerný |
pozri časomerný veršový systém |
veršový systém - sylabický |
pozri sylabický veršový systém |
veršový systém - sylabotonický |
pozri sylabotonický veršový systém |
veršový systém - tónický |
pozri tónický veršový systém |
druh štylistickej figúry, vzniká neobvyklým spojením slov, slovných spojení a viet, často bez obvyklých spojok alebo s nadmerným opakovaním spojok, vyvoláva dejové a citové napätie (pr. klimax, apoziopéza...) |
|
má pevnú stavbu veršov, podľa istej schémy, zakotvenej v konkrétnom veršovom systéme |
|
prvok mikrokompozície, myslený, ale nahlas nevyslovený prehovor postavy, môže sa vyjadriť polopriamou rečou, nevlastnou priamou rečou, niekedy aj priamou rečou, 3 druhy: úvahový, spomienkový (retrospektívny), dejový (postava preberá funkciu rozprávača) |
|
vnútorný rým |
pozri rým - vnútorný |
vojenská pieseň |
pozri pieseň-vojenské |
nemá pevnú stavbu veršov, narúšajú sa pravidlá viazaného verša |
|
vulgarizmy |
slová s výrazným negatívnym zafarbením, charakterizačná funkcia, vyjadrujú rozhorčenie, odpor, nesúhlas pr. somár, osprostel, debil |
výpustka |
pozri elipsa |
výtvarník scény |
tvorca scény, na ktorej sa divadlo hrá |
western |
dobrodružné epické dielo, čerpá námety z čias osídľovania Divokého západu, z prostredia kovbojov, Indiánov, hlavnou myšlienkou je boj za spravodlivosť pr. Karl May - Poklad na striebornom jazere |
zberatelia ľudových piesní |
Ján Kollár, Andrej Halaša, Karol Plicka, Mikuláš Schneider-Trnavský, Viliam Figuš-Bystrý |
zberatelia ľudových rozprávok |
Pavol Dobšinský - Prostonárodné slovenské povesti, Samo Czambel - Janko Gondášik a Zlatá Pani |
zbojnícka pieseň |
pozri pieseň-zbojnícke |
slová, ktoré sa používajú na vyjadrenie nežného citu, zjemňujú význam slov, vyjadrujeme nimi kladný citový vzťah k inej osobe alebo veci (kladný postoj hovoriaceho) napr.: synáčik, kvieťa, hviezdičky..., môžu mať zjemňujúci charakter napr. stodvadsaťkilová osôbka |
|
združený rým |
pozri rým-združený |
zeugma |
vetná štylistická figúra, násilná elipsa, vzniká tak, že sa z vety vypustia slová, ktoré by sa mali kvôli väzba uviesť pr. Vidieť a hovoriť s niekým. - správne: Vidieť niekoho a hovoriť s ním. |
zľudovená pieseň |
pozri pieseň-zľudovená |
znelka |
pozri sonet |
inak cyklus, skladá sa z 15 zneliek, obsahuje 210 veršov |
|
zvieracia rozprávka |
pozri rozprávka-zvieracia |
druh štylistickej figúry, využíva opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások, slabík (pr. aliterácia, paronomázia) |
|
žalm |
lyrický žáner, náboženská pieseň kresťanskej liturgie, má elegický charakter |
žalospev |
pozri elégia |
žáner - literárny |
pozri literárny žáner |
žartovná pieseň |
pozri pieseň-žartovné |