Literárne pojmy R
realistická rozprávka |
pozri rozprávka-realistickál |
reč - autorská |
pozri autorská reč |
reč - nepriama |
pozri nepriama reč |
reč - nevlastná priama |
pozri nevlastná priama reč |
reč - polopriama |
pozri polopriama reč |
reč - postáv |
v literárnom diele je realizovaná prostredníctvom monológov a dialógov postáv |
reč - priama |
pozri priama reč |
druh štylistickej figúry, vyjadruje postoj hovoriaceho k adresátovi, má vyvolať napätie (pr. rečnícka otázka, rečnícke zvolanie...) |
|
rečnícka štylistická figúra, básnik položí otázku, na ktorú sám dáva odpoveď na inom mieste v texte pr. A kto by ma v tej chvíli zachránil? Sám som sa musel! |
|
rečnícke zvolanie |
rečnícka štylistická figúra, vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede, má formu zvolacej vety v rozkazovacom spôsobe pr. A ty, mor ho! -hoj, mor ho! Detvo môjho ľudu |
úvahová lyrika, patria sem básne, v ktorých básnici uvažujú, zamýšľajú sa nad problémami v osobnom citovom živote |
|
refrén |
opakovanie verša alebo skupiny veršov na konci strofy v nezmenenej alebo čiastočne zmenenej podobe, zdôrazňuje sa v ňom nejaká myšlienka alebo tvorí jadro celej básne |
regrútska pieseň |
pozri pieseň-regrútske |
relácia |
časť programu (rozhlasového alebo televízneho), môže mať podobu správy, oznámenia, predstavenia, podľa obsahu poznáme napríklad zábavné, poučné, súťažné... |
replika |
prehovor jednej postavy, prvok mikrokompozície, základná jednotka dialógu |
reportáž |
epická žánrová forma, autor sprostredkúva fakty, pridŕža sa ich, ale ich aj súčasne hodnotí, je subjektívna-autor v nej vyjadruje svoje názory a využíva štylisticky príznakové slová |
repríza |
ďalšie uvedenie divadelného predstavenia |
režisér |
človek, ktorý podľa scenára pripraví spolu s hercami konkrétne dramatické dielo, je tvorcom koncepcie a stvárnenia divadelnej hry |
ritornel |
lyrický žáner, stredoveká strofická forma so schémou aba/adc/efe |
robinsonáda |
dobrodružné epické dielo, témou je boj jednotlivca alebo malej skupiny za záchranu života na opustenom mieste pr. Daniel Defoe - Robinson Crusoe |
rozsiahle epické dielo, má zložitý dej s mnohými odbočeniami, mnoho dejových línií, vystupuje v ňom veľa postáv - je zaľudnený, podľa témy spracovania poznáme: sci-fi román, historický román, dievčenský román... |
|
román - anti |
pozri antiromán |
autor v ňom vychádza zo životopisných prameňov, pri nedostatku faktografických údajov ich môže doplniť údajmi z historickej skutočnosti alebo fikciou pr. Ľ. Zúbek - Skrytý prameň |
|
hlavnou postavou je hrdinka, ktorá pri prekonávaní životných prekážok nadobúda mravné hodnoty, orientuje sa na citovú stránku života, prostredím je najčastejšie škola a rodina, obsahom je určený najmä dievčatám pr. L.M.Montgomeryová - Anna zo zeleného domu |
|
vyznačuje sa pútavým dejom, ktorý je vrstvený do prekvapujúcich dramatických situácií, motív nebezpečenstva pr. F. C. Kubernát - Rysie kože |
|
autor v ňom zachytáva osudy viacerých generácií (starí rodičia, rodičia, deti) v dlhšom časovom úseku pr. P.Jaroš - Tisícročná včela |
|
čerpá námet z dávnej minulosti, zobrazuje jednotlivcov, dejinné a historické udalosti, historické fakty a udalosti autor prispôsobuje svojmu zámeru pr. J. Hrušovský - Jánošík |
|
pozri román + vedecko-fantastická literatúra , pr. Jules Verne - Cesta na mesiac, Wiliam Kotzwinkle - E.T.Mimozemšťan |
|
čerpá námet z dávnej minulosti, a vyznačuje sa dobrodružným dejom |
|
je literárno - dramatický žáner využívajúci iba zvukové prostriedky, je to audiálne umenie (sluchové), bez možnosti využitia zrakového princípu, hlavným prvkom je zvuk a zvukové efekty, iba prostredníctvom týchto dvoch zložiek sa tlmočia poslucháčovi určité významy alebo sa citovo umocňuje obrazovosť jazykových prostriedkov |
|
rozhlasová rozprávka |
pozri rozprávka-rozhlasová |
rozprávač |
nevstupuje priamo do konfliktov postáv, ovplyvňuje názor poslucháča alebo čitateľa, dokresľuje, objasňuje, urýchľuje dej |
narácia, makrokompozičný prostriedok výstavby textu, je založený na slovesách, na príbehu a dejovosti, možno v ňom rozlišovať priamu reč, formy reči rozprávača, je preň charakteristické časové rozdelenie motívov, aktualizácia príbehu |
|
rozprávka |
krátky epický útvar, jednoduchý dej, šírila sa ústnym podaním z pokolenia na pokolenie (tradovaním), vyjadruje túžbu človeka po dobre a spravodlivosti, vždy víťazí dobro nad zlom, krása nad škaredosťou... (výnimku tvoria iba moderné rozprávky), obsahuje ustálené formulky: Kde bolo, tam bolo... Žili šťastne, až kým... A na konci bol zvonec... |
čarovná, čarodejná, vystupujú tu nadprirodzené bytosti s čarodejnou mocou (víly, draky, ježibaby...), hrdina môže zomrieť a znovu ožiť, premeniť sa na zviera..., používajú sa magické predmety (čarovné prútiky, prstene, sedemmíľové čižmy...) |
|
dramatický žáner, východiskom pre ňu je literárna predloha, ktorú spracuje scenárista, aby ju mohli herci hrať na javisku (vo filme, v rozhlase) |
|
dej sa v nej približuje každodennému životu, prevláda vtip a múdrosť ľudových hrdinov |
|
literárno-dramatický žáner, chýba vizuálna stránka, ktorá je nahradená poslucháčovi podrobnejším uvedením do deja, opisom postáv, ich konania, miesta, času, obraz nahrádzajú zvukové efekty (fúkanie vetra, dážď, dupot koní...), + pozri rozhlasová hra |
|
nositeľmi deja sú zvieratá, ktoré myslia, konajú ako ľudia, hovoria, vnímajú a cítia ako ľudia |
|
rozprávka - podľa formy |
a)prozaická - neviazaná umelecká reč b)básnická - viazaná umelecká reč (verše) c)dramatická - upravená pre dramatizáciu (divadlo, rozhlas) |
rozprávka - podľa obsahu |
fantastická, zvieracia, realistická, humorná, démonologická, legendová... |
rozprávka - podľa spracovania témy |
a)klasická - zachovávajú sa znaky klasickej rozprávky pr. Zlatí bratkovia, rozprávky H.CH.Andersena b)moderná - narúšajú sa charakteristické znaky rozprávky, humor, vtip, nevíťazí vždy dobro, atď, pr. Štikútko, Alica v krajine zázrakov, Ako čertík Froliš pomáhal v nebi |
rým |
zvuková zhoda slabík (niekedy aj celých slov) na konci verša, prípadne polverša, druhy rýmov - pozri druhy rýmu |
pozri druhy rýmu |
|
rýmujú sa dve slová cudzieho pôvodu alebo má cudzí pôvod aspoň jedno z nich, napr. Treba avandgarde / stále robiť garde? (T. Janovic-Treba) |
|
vytvárajú ho slová toho istého slovného druhu a v tom istom gramatickom tvare, napr. Nic sou nemeškali, šatry postavili / Nový zámek vukol oblíhat počali / nevolným kresťanúm spočinout nedali / hned dne zítrejšího oblíhat počali. (Píseň o Nových Zámkoch) |
|
abba, ak sa v básni rýmuje prvý a štvrtý verš, druhý a tretí verš, napr. A národ oboril sa na národ / s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. / Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá. / Zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd. (P.O.Hviezdoslav-Krvavé sonety) |
|
abcabc, ak sa v básni rýmujú postupne verše dvoch strôf, napr. Kráčame spolu obdobiami / Z jari do leta / Ovocie sa o nás triezvo vyjadrilo / Hlavy nám babie leto mámi / Hlasy posplieta / Opitý október smoklí za aprílom. (L.V.Gavorníková-O nerozdielnej rozdielnosti) |
|
abcb, ak sa básni rýmujú verše nepravidelne v rámci strofy, napr. Ja šiel som - neviem prečo / sám v cudzí, veľký svet / nájsť vari mieru poklad / snáď blaha rudý kvet. (V.Roy-Ja šiel som) |
|
abab, ak sa v básni rýmujú dva párne a dva nepárne verše, napr. Nehaňte ľud môj, že nemá dejov / slávy svojej minulej sklad / on ešte peknou skvitne nádejou / budúcnosť má jeho poklad! (A.Sládkovič-Nehaňte ľud môj) |
|
tu dochádza k rýmovaniu slova alebo slovného spojenia z prvého polveršia s koncom verša pr. Démon kýs´škaredý, chvost vlečúc po zemi. Jak sa mu korili mestá i dediny. |
|
aabb, ak sa v básni rýmujú dva za sebou idúce verše, napr. Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia / ponad vysoké hory, ponad rovné polia / preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu / sadli tam za pomedzím slovenského rodu. (S. Chalupka-Mor ho!) |
|
rytmus |
pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík, striedanie zvukových prvkov v reči |